Charakteristika odboru
Charakteristika predmetu klasický tanec
Klasický tanec je profilový predmet odboru tanec. Predmet klasický tanec rozvíja u žiakov tanečnú techniku, koordináciu pohybov, silu, zdatnosť, vytrvalosť, napomáha ich harmonickému fyzickému rozvoju a formuje z nich profesionálnych tanečníkov (tanečnice), schopných plniť náročné umelecké úlohy. Treba zdôrazniť, že znalosť techniky klasického tanca je aj základnou prípravou pre všetky ostatné tanečné predmety. Vo vyučovacom procese musí pedagóg uplatňovať metodické postupy rozvíjajúce koordináciu a formu pohybov a zmysel pre zvýraznenie hudby tancom. Vyučujúci spolu s korepetítorom musia voliť hudbu zodpovedajúcu náročnosti tanečných kombinácií. Táto sa z roka na rok zvyšuje. Pri cvikoch au milieu ( bez opory ) treba u žiakov rozvíjať zmysel pre prácu v kolektíve a schopnosť ovládať priestor. Z hľadiska uvedených cieľov je učebná látka zostavená nasledujúcim spôsobom:
I. – III. ročník
Základné cviky klasického tanca s postupným zvyšovaným náročnosti. Hlavnou úlohou je vypracovať postoje nôh, správne držanie trupu, horných končatín a hlavy v exercices a la barre i au milieu. V jednoduchých kombináciách adagia, allegra a exercices sur les pointes treba zvládnuť základné návyky koordinácie pohybov. Všetky cviky sa robia vo veľmi pomalom tempe. Zvládnutie správnej techniky cvikov sa spočiatku uľahčuje cvičením v postoji tvárou k žrdi. Podľa miery zvládnutia učiva sa postupne prejde k výučbe v postoji bokom k žrdi. Získanie návyku správneho vytočenia dolných končatín v bedrových kĺboch si vyžaduje preberať rad cvikov najprv nabok, neskôr vpred a vzad. Všetky cviky sa postupne prenášajú z exercices a la barre na voľnosť. Pridávajú sa k nim nasledovné cviky: épaulement croisé a effacé vo IV. a V. pozícii (najprv treba vysvetliť pojem épaulement). Skoky sa spočiatku učia v postoji tvárou k žrdi. Keď žiaci zvládnu základnú techniku toho ktorého skoku, prenesie sa výučba na voľnosť. Exercices na špičkách ( sur les pointes, s výučbou sa začína v II. polroku 1.ročníka, spočiatku v postoji tvárou k žrdi. V druhom ročníku cviky prebraté v 1. ročníku sa zadávajú vo väčšom počte a v rýchlejšom tempe. Rozvíja sa tak sila dolných končatín, upevňuje technika, pohybová pamäť, celková fyzická kondícia. Striedanie cvičenia v postojoch na celých chodidlách a na pološpičkách rozvíja silu chodidiel. V dievčenských triedach sa zvyšujú nároky v tanci na špičkách. Naďalej sa vypracováva technika otáčania na oboch nohách, technika skokov, cit pre umiestnenie tela v priestore precvičovaním épaulement v exercices a la barre, au milieu i v tanci na špičkách. Stupňuje sa obtiažnosť kombinácií cvikov, stupňujú sa nároky na koordináciu pohybov. Začína sa budovať základ adagia.
IV. – V. ročník
Ďalšie cviky klasického tanca s postupným zvyšovaním technickej náročnosti, rozvíjanie tanečného štýlu a individuálnych schopností žiakov. Na voľnosti sa cvičí v postoji na pološpičke stojnej dolnej končatiny. Začína sa s výučbou pirouettes a tours. Budujú sa základy batteries. Tempo niektorých cvikov sa naďalej zrýchľuje. Preberajú sa najjednoduchšie formy cvikov en tournant. Začína sa s výučbou pirouettes vo veľkých pózach. Rozvíja sa pohyblivosť, pohotovosť ako aj plastičnosť kombinácií s obratmi a prechodmi z pózy do pózy. Začína sa vypracovávať élévation vo veľkých skokoch.
VI. ročník
Štúdium sa dovršuje podľa osnov, prepracúva sa technika tanečného štýlu, herecký výraz, žiaci sa pripravujú na absolventský koncert. Završuje sa technika skokov, točenia, tanca na špičkách, dbá sa na precítenie pohybov v adagiu, allegre i v tanci na špičkách, rozvíja sa umelecká individualita každého žiaka. Cviky prebraté v predchádzajúcich ročníkoch sa opakujú v oveľa náročnejšej forme čo do techniky a tempa, komponujú sa do tanečných variácií. Točenie na špičkách sa zdokonaľuje a obohacuje najmä o točenia po kruhu - enmanége. V týchto kombináciách sa rozvíja hudobnosť, zmysel pre plastickosť a výraz pohybov, póz a skokov. Tanečné kombinácie sa vytvárajú na základe učiva, ich účelovosť závisí od metodických a choreografických schopností pedagóga. Hodina klasického tanca doplňuje v každom ročníku výučba umeleckej praxe. S výučbou techniky klasického tanca sú predmety umelecká prax a tanec s partnerom natoľko prepojené, že ich treba vo výchovno-vzdelávacom procese profesionálnych tanečníkov považovať za jeden kompaktný celok. Pedagóg klasického tanca spolupracuje s vyučujúcimi týchto predmetov a v súlade s obsahom učiva vypracováva potrebné technické prvky. Po ukončení súvislého šesťročného vzdelávania absolvujú žiaci štúdium na vyššej odbornej úrovni profesionálnym absolventským umeleckým výkonom.
Charakteristika predmetu ľudový tanec
Predmet ľudový tanec je profilový predmet odboru tanec. Slovenský ľudový tanec sa vyvíjal po celé stáročia a vo svojej autentickej podobe ho nachádzame dodnes v tvorbe slovenských profesionálnych a amatérskych folklórnych telies. Počas štúdia predmetu ľudový tanec získavajú študenti praktické a teoretické vedomosti o ľudovom tanci. Hlavný dôraz sa kladie na poznávanie tradičnej kultúry, osvojenie si komplexnej škály tanečnej tradície, osvojenie pohybov podľa vzorov z tradičného prostredia (predlohou sú archívne dokumenty, audiovizuálne záznamy a výskum), schopnosť interpretácie ľudového tanca, pochopenie štruktúry tanca a schopnosť improvizácie tradičného ľudového tanca. Vo výchovno-vzdelávacej práci sa sleduje rozvoj telesných dispozícií, hudobného cítenia, sebaovládanie s dôrazom na disciplínu, kolektívne cítenie a správne estetické názory a návyky. Učebné osnovy umožňujú študentom získavať teoretické vedomosti o jednotlivých tanečných oblastiach a ich praktické osvojovanie v jednotlivých ročníkoch. Po ukončení súvislého šesťročného vzdelávania absolvujú žiaci štúdium na vyššej odbornej úrovni profesionálnym absolventským umeleckým výkonom.
Charakteristika predmetu moderný tanec
Predmet moderný tanec je profilový predmet umeleckej a umelecko-pedagogickej prípravy, v ktorom pedagógovia vyučujú tanečne nadaného žiaka. Moderný tanec sa začal vyvíjať začiatkom 20. storočia najmä na americkom kontinente, no jeho charakteristické črty sa rýchlo dostali aj na európsky kontinent, kde sa našlo množstvo ľudí, ktorí ho ďalej rozvíjali a pracovali s ním. Jeho poslaním je otvorenejšie prejaviť vnútorné prežívanie človeka, jeho citov a pocitov, obáv z budúcnosti, ale i radosti a túžby po kráse a nových zážitkoch. Moderný tanec sa od klasického tanca líši obsahovo, ale aj formálne, preto je dôležité venovať mu osobitnú pozornosť. Využíva nové poznatky o tele a na ich základe ho rôzne tvaruje, využíva ho ako nástroj pre výpoveď. Preniká do neho aj filozofia, a na jej základe vznikajú charakteristické pohybové princípy, z ktorých sa odvodzujú pohyby, pohybové frázy a gestá. Medzi výrazné osobnosti moderného tanca neodmysliteľne patria: M. Graham, J. Limón, L. Horton. Všetky tieto osobnosti vniesli do umeleckého tanečného prejavu 20. storočia systém a metodicky rozpracovali obsah učiva pre dosiahnutie požadovaného cieľa. Moderný tanec po určitom čase stratil aktuálnosť a objavili sa nové osobnosti, ktoré sa zaoberali pohybom a tancom. V polovici 20. storočia sa vyformoval tzv. postmoderný tanecktorý dlho pretrvával ako alternatívny umelecký prúd. Po obrúsení jeho radikálnej filozofie sa v 80-tych rokoch vyformoval nový estetický štýl, označovaný názvom súčasný tanec. Tanec, využívajúci princípy a filozofické základy súčasného tanca má dnes obrovské využitie nielen v profesionálnych telesách zameraných na tento druh tanca, ale jeho znalosti by mali mať aj klasicky vzdelaný tanečníci pre kamenné divadlá. Využíva sa tiež tanečnom divadle. Cieľom tanečného odboru je pripraviť absolventa školy pre všestranné uplatnenie v danej profesii a v tomto kontexte je výučba predmetu Moderný tanec nezastupiteľná. Najvhodnejšou technikou pre začiatok výučby predmetu Moderný tanec je technika jazzového tanca. Tá obsahuje pôvodnú afroamerickú pohybovú kultúru pretransformovanú do premysleného systému jej vzdelávania. Prirodzene rozvíja vnímanie tela na princípe polycentrického a polyrytmického pohybu, vedie ich k odhaleniu vlastnej tanečnosti a zároveň práce s určitými pravidlami - technikou. Jazzový tanec sa počas jeho vývoja prepojil aj s moderným tancom a dal tak základ vzniku tzv. afroamerickému modernému tancu. Na Slovensku je uplatnenie techniky jazzového tanca značné. V druhom ročníku sa vyučuje modern jazz. Ide v ňom o prepojenie techniky jazzového tanca s princípmi niektorej z techník moderného tanca (technika M. Graham, technika J. Limóna). Cieľom tejto fúzie je plynulý prechod z prirodzeného pohybu do vysoko štylizovaného pohybového systému s určitou filozofiou a presne vypracovanými princípmi. Náplňou tretieho ročníka je niektorá z moderných techník - modern dance. Výber techniky je nutný a ovplyvnený najmä schopnosťami žiakov v triede a tým, akého má škola pedagóga - odborníka na špecifickú modernú tanečnú techniku. Študent sa oboznamuje s filozofickým základom danej techniky, jej pohybovými princípmi, základnými cvičeniami a ich využitím v tanečnej interpretácii. V štvrtom ročníku sa vyučuje súčasný tanec, resp. technika súčasného tanca. Jej princípy vychádzajú z princípov release work (z angl. release – uvoľnenie), čiže princípov uvoľnenia nepotrebného svalového napätia pri vykonávaní pohybu. Cieľom je dosiahnutie maximálneho pohybu s minimálnym množstvom vynaloženej energie. Obsah učiva v piatom a šiestom ročníku sa špirálovite vracia k poznatkom zo štvrtého ročníka, obohacuje sa a rozširuje ho. Zároveň sa pracuje na rozvoji žiakovej individuality a osobnostnom vklade. Podnecuje sa k vlastnej tvorivosti prostredníctvom improvizácie. Ďalej sa obohacuje aj o partnerskú prácu v súčasnom tanci cez kontaktnú improvizáciu. Moderný tanec a jeho dnešná podoba súčasný tanec, je jedným z hlavných predmetov odboru tanca, ktorého cieľom je spoluvytvárať umeleckú vyspelosť žiaka, zvyšovať jeho technickú tanečnú dokonalosť a rozvíjať presvedčivosť tanečného výrazu. Je to stále sa rozvíjajúca disciplína a preto výučba tohto predmetu kladie značné nároky na tvorivé schopnosti žiaka i pedagóga. Špecifickým znakom je jeho úzka spätosť s ostatnými umeleckými odbormi (hudobným, hereckým a výtvarným umením) a jeho otvorenosť všetkým vplyvom súčasnej doby. Predložený návrh učebných osnov pre predmet moderný tanec je rámcový – vzhľadom na neustály vývoj súčasného tanca sa predpokladá, že tieto učebné osnovy môžu aj v budúcnosti podliehať zmenám. Po ukončení súvislého šesťročného vzdelávania absolvujú žiaci štúdium na vyššej odbornej úrovni profesionálnym absolventským umeleckým výkonom.
Dĺžka štúdia:
Podmienky na prijatie do odboru:
- úspešné vykonanie talentovej prijímacej skúšky
Spôsob ukončenia vzdelávania:
- maturitná skúška po IV. ročníku,
- absolventská skúška po VI. ročníku
Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje:
- úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) úspešným vykonaním maturitnej skúšky,
- vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. b) úspešným vykonaním absolventskej skúšky.
Organizácia štúdia v hudobnom a dramatickom konzervatóriu vytvára individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania deťom s nadaním alebo žiakom s nadaním tým, že sa im umožní súčasne študovať predmety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých prejavujú nadanie, ak ide o žiaka základnej školy na základe písomnej žiadosti a súhlasu zákonného zástupcu žiaka alebo zástupcu zariadenia podľa § 1 písm. g) zákona. V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno poskytovať aj výchovu a vzdelávanie len vo vybraných predmetoch. Žiak hudobného a dramatického konzervatória sa môže vzdelávať aj v ďalšom hlavnom odbore štúdia v tomto konzervatóriu; v jednom ročníku sa možno vzdelávať len v jednom hlavnom odbore štúdia. Konzervatórium organizuje ako súčasť vzdelávania interné a verejné divadelné, muzikálové, operné, operetné, tanečné a baletné predstavenia, súťaže, domáce i medzinárodné výmenné prezentácie a umelecké projekty. Žiak hudobného a dramatického konzervatória môže absolvovať dva po sebe nasledujúce ročníky najviac jedenkrát v priebehu šesťročného vzdelávacieho programu. V konzervatóriu sa výchova a vzdelávanie externou formou štúdia neorganizuje.
Úplné stredné odborné vzdelanie /vyššie sekundárne/ ISCED 354, 1. až 4. ročník Vzdelávanie v 1. až 4. ročníku konzervatória je zamerané na to, aby žiak získal všeobecný vzdelanostný základ a kľúčové spôsobilosti (kompetencie) úplného stredného všeobecného vzdelania a úplného stredného odborného vzdelania ukončeného maturitou. Pripravuje žiakov predovšetkým na:
- súvislé šesťročné vzdelávanie v 5. a 6. ročníku konzervatória
- na ďalšie VŠ a univerzitné vzdelávanie.
Výchovným a vzdelávacím zmyslom konzervatória je vybaviť žiakov systematickou štruktúrou poznávania, spôsobilosťou pracovať s informáciami a zaraďovať ich do zmysluplného kontextu životnej praxe tak, aby sa v celom živote profesijne a osobnostne rozvíjali. Predpokladom je uplatňovanie stratégií a metód, ktoré podporujú rozvoj tvorivých schopností a talentu, poznávaciu zvedavosť, tvorivé myslenie a samostatnosť žiakov. Vzdelávací obsah v konzervatóriách obohacujú školy podľa vlastných vzdelávacích zámerov a regionálnych potrieb.
Vyššie odborné vzdelanie / terciárne/ ISCED 554, 5. a 6. ročník
Pokročilé vzdelávanie v 5. a 6. ročníku konzervatória je zamerané na to, aby žiak získal vyššie odborné vzdelanie na základe typu programu pre povolania, vyžadujúce špecifické praktické/technické schopnosti.
Kvalifikácie profesionálneho umelca a pedagóga umenia získané štúdiom vzdelávacích programov v 5. a 6. ročníku konzervatória sú užšie špecifikované, prakticky a pedagogicky orientované, špecializované na umeleckú a pedagogicko-umeleckú profesiu.
Stupeň vzdelania
Vyššie odborné vzdelanie, prvý stupeň terciárneho vzdelania získa žiak úspešným absolvovaním súvislého šesťročného vzdelávacieho programu hudobného a dramatického konzervatória, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom s právom používať titul "diplomovaný špecialista umenia" so skratkou DiS. art. Titul sa uvádza za priezviskom. Absolvent je pripravený v súlade s medzinárodnými pedagogickými dokumentmi pre trh práce na Slovensku, v krajinách EÚ a v krajinách UNESCO. V rámci súvislého šesťročného vzdelávania žiak musí úspešne vykonať maturitnú skúšku, úroveň ISCED 354. Dokladom o maturitnom vzdelaní je vysvedčenie o maturitnej skúške.
Profil absolventa
Je založený na kľúčových spôsobilostiach, ktoré sa rozvíjajú a sú rozvíjané na socio-kultúrnych obsahoch najmä súčasného umeleckého, pedagogického a vedného vzdelávania. Predstavuje odbornú vzdelanosť, ako komplex znalostí a vedomostí, schopností, hodnotových postojov, osobných čŕt a iných dispozícií a všeobecnú vzdelanosť, ktoré jednotlivcovi umožňujú poznávať, konať, hodnotiť a dorozumievať sa i porozumieť. Umožňujú mu úspešné začlenenie sa do pracovných a mimopracovných spoločenských štruktúr. Profil absolventa nadväzuje na spôsobilosti získané v priebehu predchádzajúcich stupňov vzdelávania. Špecifické spôsobilosti sa formujú na základe odborného i pedagogického pôsobenia, osobnej, samostatnej praktickej činnosti a skúsenosti a zároveň sú uplatniteľné v životnej praxi a na trhoch práce. Nevyjadrujú trvalý stav, ale menia svoju kvalitu a hodnotu počas celého života. Nezastarávajú ako vedomosti, ale majú potenciálnu vlastnosť neustále sa rozvíjať, a preto môžu byť základom celoživotného učenia sa a osobnej flexibility. Sú výsledkom a dôsledkom nielen formálneho vzdelávania, ale i neformálneho a informálneho vzdelávania sa. Jednotlivé kľúčové spôsobilosti, či kompetencie sa navzájom prelínajú, prepájajú a majú aj nadpredmetový programový charakter. Získavajú sa ako produkt celkového procesu vzdelávania a sebavzdelávania.